Vaše dopisy - Roman - programátor, terapeut metody RUŠ

28. 6. 2011

Evicko, Karliku! :)

Dakujem este raz, ze som sa mohol zucastnit a ze ste mi pomohli otvorit oci a srdce. Kedze som aj progamator a cely zivot inklinujem k umeniu, hudbe, emociam/dobrym energiam, cely tento pragmaticky nahlad na vec, potreba zefektivnit procesy, logicke priciny spojeny s laskou, sucitom, niecim nadpozemskym mi je velmi blizky. Pre mna ste poslami ktori v sebe spajaju a krasne doplnaju racio s emociami a odovzdavaju toto uzasne a pravdive posolostvo v reci, ktora velmi uzko suvisi s touto dobou a ludskym chapanim.

Mozno vam uz "kocky" pisali o prihode s defektom, kde sme isli od vas a ak nie tak este moja verzia:
Asi po 15km pocujem zvlastne zvuky a hned mi je jasne, ze je to defekt. Okamzita myslienka v mojej hlave znie: Ved som si bol uplne isty, ze prideme v pohode a nic sa nestane, ziadne obavy nic tak moj pohlad smeroval na mamu a zo srandy som povedal: "Mami, nebala si zase ze sa nieco stane nahodou?" :) Mama kruti hlavou a v tom Janka. "No, vies, ja ked som videla ako si pomahal startovat kablami Martinove auto tak som si povedala , ze by som este chcel vidiet ako sa meni koleso" :))) Tak mi to bolo jasne.
Ked som uz pobehoval v reflexnej veste tak som zbadal, ze zastalo auto, zrejme niekto z rusackov. Pribehla Gabina, Pavla a Glorie ci nepotrebujeme pomoc.
Nasledne Gabina: "Janko, ja sem si tak prala se s tebou rozloucit, ja to nestihla" tak som si pomyslel, fasa, dalsi dovod preco defekt :)
no a aby toho nebolo malo este nasla gabina aj kliste na maminom krku :)) teraz ma napadol pan Srstka ako visi na Labusovi :)

Tak sme sa zase vyborne nasmiali a stastlivo dorazili na Slovensko, funguje to fakt RYCHLE!!

Hned nasledujuci den sa mi zacali diat uzasne veci v praci aj doma, s priatelmi ale bolo by to na dlho a nechcem vas zdrzovat, vsak vy to vsetko uz viete :)

Tak dakujem este raz a tesim sa na stretnutie. Prajem vam vela lasky a zdravia.

P.S.: Vcera mi to pekne este docvakavalo, citil som ako keby som nemal "dekel" na hlave a myslel som, ze uletim. Priznam sa, ze to nebol prave prijemny pocit, skor neznamy az neprijemny,
pak som sa upokojil a teraz si opat uzivam zivot na plne pecky. :) Ale citim, ze sa mi otvorili uzasne moznosti a pohlad na existenciu o ktorych som vzdy ako keby vedel a citil som ich, mozno strach z toho ze su neobmedzene? ... :), tak dikes a caute, vidime sa!


S laskou,

Romco
roman.pritula@catmedia.sk